Územie chránenej krajinnej oblasti križuje 330 km turistických chodníkov, ktoré sú využívané nielen v letnej sezóne. Výborné podmienky sú i pre bežecké lyžovanie najmä na hrebeni Javorníkov a Moravskosliezskych Beskýd.
Chránená krajinná oblasť Kysuce
Ing. J.Vrábel, Ing. M.Matejová, Ing. J.Korňan, prom. biol. H. Kubalová:
Chránená krajinná oblasť Kysuce bola vyhlásená v roku 1984.Účelom vyhlásenia je ochrana a zveľaďovanie prírody, prírodných hodnôt a krajiny s rozptýleným osídlením, zabezpečenie jej optimálneho využívania so zreteľom na všestranný kultúrny, ekonomický, vodohospodársky a zdravotnorekreačný význam.
Chránená krajinná oblasť Kysuce svojou rozlohou 654,62 km2 patrí medzi najväčšie. Pozostáva z dvoch samostatných častí. Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy a Kysucké vrchy, západnú tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravskosliezske Beskydy. Veľké Rovné patrí do západnej časti. Najväčšiu časť územia (71%) tvorí lesný pôdny fond a poľnohospodársky fond (23,4%). Viac než polovica poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na terasách, ktoré sa samozatrávnením premenili na lúky s výskytom krovia najmä na medziach. Popri chove dobytka a oviec bola v minulosti aj hora zdrojom obživy stavebným a úžitkovým drevom. Zvoz dreva úzkorozchodnou lesnou železnicou, vedúcou z Oščadnice údolím rieky Bystrice do Novej Bystrice a popri rieke Vychylovke do Chmúry, sa začal po vybudovaní trate v rokoch 1915 - 1918. Úsek trate Chmúra - Tanečník sa zachoval ako kultúrna pamiatka, historická lesná železnica je súčasťou Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke a je atraktívnym cieľom výletov spojených i s možnosťou previezť sa vláčikom. Klimatické pomery s bohatými zrážkami a vysoká lesnatosť podmienili i vyhlásenie Beskýd a Javorníkov za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.
Územie je tvorené najsevernejším geotektonickým pásmom Západných Karpát - flyšovým. Striedajú sa vrstvy pieskovcov, ílovcov, ílovitých bridlíc. Na morfológiu územia mali rozhodujúci vplyv geologická stavba a vlastnosti zastúpených hornín. Po vyvrásení flyšového pásma alpínskym vrásnením a jeho vynorení nastalo v mladších treťohorách rozrušovanie komplexov a erózia. Podľa morfologického členenia má územie ráz vrchoviny až nižšej hornatiny. V súčasnosti je územie formované najmä činnosťou tečúcej vody, svahovou modeláciou a človekom. Územie možno do nadmorskej výšky 650 - 700 m zaradiť do klimatického okrsku mierne teplého, veľmi vlhkého, v polohách nad 650 - 700 m do okrsku mierne chladného až chladného. Členitosť terénu sa odráža na pomerne vysokom výskyte inverzných stavov. Územie patrí k najdaždivejším oblastiam Slovenska. Územie patrí do povodia Váhu. Časť územia v Javorníkoch je odvodňovaná priamymi prítokmi Váhu. Geologické podložie ovplyvnilo aj hydrologické pomery územia. V dôsledku výskytu nepriepustných hornín sa napriek bohatosti zrážok v oblasti nevytvárajú väčšie zásoby podzemných vôd a tým aj výdatnosť prameňov je malá. S tým súvisí aj značná rozkolísanosť vodných tokov. Najrozšírenejším pôdnym typom na území je hnedá lesná pôda. Okrem toho sa v malej miere vyskytujú podzol, ilimerizovaná, rankrová, glejová pôda. Hnedá lesná pôda sa vyznačuje silným zvetrávaním primárnych silikátov a tvorbou ílovitých častíc. Podľa zrnitostného zloženia je hlinitá, ílovito-hlinitá, s kyslou reakciou.
Geologický podklad podmieňuje i kvetenu, ktorá je druhovo menej pestrá. Celkový charakter vegetácie určujú druhy horské, oveľa menej sa vyskytujú teplomilnejšie druhy. Takmer celé územie pôvodne pokrývali lesy, najmä bučiny, jedľobučiny, vo vyšších polohách s primiešaným smrekom. Zmeny nastali neskôr premenou na smrekové monokultúry. Z pôvodných drevín horské prvky reprezentujú buk, jedľa, smrek, javor horský, jelša sivá, zemolez čierny, ríbezľa alpínska, ruža ovisnutá, vŕba sliezska, borievka obyčajná. Na odlesnených plochách vznikli lúky a pasienky ako náhradné spoločenstvá dlhodobou hospodárskou činnosťou človeka. Na prirodzených horských lúkach, ale i na pasienkoch sa vyskytujú aj zriedkavé horské druhy ako nevädza horská mäkká, prilbica tuhá, timotejka alpínska, pavstavač hlavatý a iné. Na území CHKO sa zatiaľ zistilo 14 chránených druhov, 5 druhov čiastočne chránených, 1 druh kriticky ohrozený, 14 veľmi ohrozených, 19 ohrozených, 27 vzácnejších druhov, ktoré si vyžadujú pozornosť.
Živočíšne spoločenstvá zo zoogeografického hľadiska patria do vonkajšieho obvodu Západných Karpát a majú charakter podhorskej a horskej fauny. Zo skupiny bezstavovcov je najvýznamnejšou trieda hmyzu. Vyskytujú sa druhy tajgy, napr. bystruše - Macroprosopa atrata, z endemitov utekáčik zlatý (Pterostichus pilosus). Z plazov a obojživelníkov na územie svojím rozšírením zasahujú jašterica živorodá (Lacerta vivipara) a jašterica múrová (Lacerta muralis), pozdĺž vodných tokov sa pomerne hojne vyskytuje užovka obyčajná (Natrix natrix). Z veľkých cicavcov, ktoré zahŕňajú prakticky všetky druhy našej poľovnej zveri, treba spomenúť jeleniu, srnčiu a diviačiu zver, ktoré spôsobujú na lesných a poľnohospodárskych kultúrach škody. Z nechránených šeliem v lesoch a sídlach žijú líška obyčajná (Vulpes vulpes), kuna lesná (Martes martes). V nižších okrajových častiach CHKO sa stretávame s druhmi, ktoré bežne prežívajú v kultúrnej krajine. Patrí sem predovšetkým zajac poľný (lepus europeus). Z početného vtáctva si zasluhujú pozornosť dravce, z ktorých najhojnejší je myšiak hôrny (Buteo buteo). V ihličnatých lesoch hniezdia sovy a to pôtik kapcavý (Aegolius funereus) a kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum).