Obec Veľké Rovné leží na severozápadnom Slovensku uprostred Javorníkov (od 370 do 910 m. n.m. v chotári obce s rozlohou 4060 ha) v kotline rieky Rovnianky. V súčasnosti 4068 obyvateľov býva vo vyše 900 rodinných domoch a 320 bytoch na sídlisku.
Promo video našej obce
Pôvodným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo a chov oviec. Okrem kolonizačnej zástavby v strede obce žili v početných osadách s bohatstvom miestnych názvov a zvykoslovia. Tradičný valašský kroj - huňa, biela košeľa, úzke hohavice, krpce a klobúk - doplnený kapsou, vrecom či krošňou, biela hrubá zriasená zápona, na nej vpredu glotová čierna zástera, lajblík s rukávcami a biela vyšívaná šatka na hlavu u žien - rýchlo sa u mužov menil na mestský odev. Hlavnou príčinou bolo drotárstvo. Spočiatku sezónne a po domácky dopĺňalo zamestnania mužov. Neskôr putujúci drotári navštevovali krajiny Európy, Ázie a Ameriky, často sa tam usídľovali a zakladali dielne. Okrem úžitkových technických výrobkov vyrábali aj úžitkové a ozdobné predmety, aj z postriebreného drôtu.
Niektoré sú v expozícii Považského múzea a v Budatíne pri Žiline. O drotárstve písali - Vladimír Ferko: Svetom, moje, svetom ..., naposledy Karol Guleja: Svet drotárov, podobné námety dávnejšie stvárnil Matúš Kavec v dielach Grapy a V rudých hmlách.
Myšlienkový a duchovný svet sústreďoval sa okolo kostola, fary a rodinného stola. Rímskokatolícky kostol (drevený 1700, terajší 1753, v dnešnej dĺžke 45 m od 1902) je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, doplnený sochami sv. vierozvestcov a pomníkom vojakov z 1. svetovej vojny.
Vo farskej budove (1774, s novšou prístavbou katolíckej ľudovej školy) sídlil pobočný stánok Slovenského učeného tovarišstva, najpočetnejší svojimi 70 členmi aj z okolitých stolíc, ktorých kresťanskú, národnobuditeľskú a kultúrnonáučnú činnosť v prospech rozvoja slovenského jazyka a národného povedomia podnecovali farár Jozef Otrokóczy a kaplán Jozef Ševčík. O rovnianskom stánku písali aj Juraj Fándly a František Richard Osvald. Pamätná tabuľa je umiestnená na budove fary. V chotári obce je viac kaplniek (v Hájiku, na Záblatí, v Soľnom).
Spôsob života i vzhľad obce sa zmenil najmä na začiatku a v polovici dvadsiateho storočia: kým tradične sa stavali zrubové dvoj i trojpriestorové domy, podmurované, so šindľovou, neskôr plechovou strechou, štítom s podlomenicou, v oplotenom dvore so zrubovými hospodárskymi budovami, v súčasnoti prevládajú stavby moderných rodinných domov vilového typu.
Na drotárstvo nadviazalo Drotárske družstvo (v r. 1922 malo asi 50 členov), od roku 1922 Drotár, uč. Spol. Novo vznikla priemyselná textilná výroba a v súčasnosti aj ďalšie podnikateľské aktivity. Ostatní obyvatelia pracujú v mestách na okolí.
Pohľad do histórie tejto írečito slovenskej, národne uvedomelej obce, na jej tradície a výsledky pracovitosti jej obyvateľov sprostredkúva Obecné múzeum (obecný dom v ústredí, 1992)
Prekrásna príroda umožňuje letnú i zimnú turistiku, čiastočne na území chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Cez obec možno severojužným smerom prejsť z Považia na Kysuce cestou 541 z Kotešovej do Turzovky.
