Veľké Rovné, obec s roztrateným kopaničiarskym osídlením sa rozkladá v údolí a na úbočiach doliny riečky Rovnianka uprostred pohoria Javorníky

Geologické pomery

Pohorie Javorníky sú z geologického hľadiska súčasťou flyšového pásma Západných Karpát. Táto oblasť vznikla koncom druhohôr, no najmä v treťohorách z morských usadenín zaniknutého oceánu rozkladajúceho sa od strednej Európy až do strednej Ázie.

Horniny flyšového pásma vznikali z nespevneného úlomkovitého materiálu, ktorý sa v podobe kalových prúdov dostával na morské dno, kde sa ukladal a spevňoval. Tak vznikol mohutný komplex, v ktorom sa mnohonásobne striedajú najmä ílovce, pieskovce a zlepence.

Horniny karpatského flyšu boli v priebehu treťohôr zvrásnené a presúvané po morskom dne v podobe príkrovov. Vplyvom horotvorných procesov alpínskeho vrásnenia dochádzalo neskôr pozdĺž hlbokých tektonických zlomov k výzdvihu flyšových usadenín a postupne vznikali charakteristické horské pásma celých Vonkajších Karpát.

Prevrásnené, popresúvané a vyzdvihnuté morské sedimenty flyšového pásma tvoria dnes horské stáne Javorníkov.

Oproti iným morským sedimentom sú horniny flyšového pásma pomerne chudobné na skameneliny, pretože vznikali v hlbokomorskom prostredí, kde je len málo organizmov. Môžeme sa tu však stretnúť s charakteristickými mikrofosíliami, ako sú dierkovce, mrežovce alebo nanoplanktón. Makrofosílie, teda zkameneliny viditeľné okom, sú pomerne vzácne. Tu patria fosílie morských mäkkýšov, ježoviek, kamenné jadrá amonitov či fosílie rýb. Na vrstevných plochách flyšových hornín sú časté stopy po pohybe organizmov a materiálu na morskom dne - hieroglyfy.

Flyšové horniny možno vidieť len v rôznych odkryvoch, zárezoch ciest alebo riečnych dolín a v kameňolomoch. Inde ich pokrýva rôzne mocná vrstva zvetralín, ktorá má na úpätí vrchov hrúbku aj niekoľko metrov. Okrem flyšových hornín a ich svahových zvetralín vyskytujú sa tu ešte riečne a riečno - soliflukčné uloženiny, ktoré sú štvrtohorného veku.

Starý lom v horskej úboči odkrýva geologickú stavbu pohoria- rytmické striedanie flyšových sedimentov

Sedimenty karpatského flyšu striedanie masívnych vrstiev svetlých pieskovov a tenkých, tmavých vrstvičiek mäkkého ílovca

Pieskovcový blok so skamenenými čerinami, stopami po mechanických pohyboch sedimentu v morskom prostredí

Vrstvičky mäkkého ílovca rýchlo podliehajú procesom erózie a zvetrávania

Detail kamenných čerín vo vrstvách pieskovca

Tmavé vrstvy ílovcov vo flyšovej sedimentácii vonkajších Karpát

Geomorfologické pomery

V rámci členenia podľa absolútnej nadmorskej výšky patria Javorníky do stredných vysočín. Súčasný reliéf územia rozčlenený na riečne doliny, chrbty a iné tvary je výsledkom geologických a geomorfologických síl a procesov pôsobiacich od mladších treťohôr. Pri jeho formovaní sa do značnej miery uplatňovala rôzna odolnosť flyšových hornín k procesom zvetrávania, klimatické zmeny a v konečnom dôsledku aj človek.

Severnú časť katastrálneho územia obce v okolí hlavného hrebeňa Javorníkov možno charakterizovať ako horotvornými procesmi vysoko vyzdvihnutú blokovú štruktúru flyšových Karpát s typickým hornatinovým reliéfom. Mohutné horské hrebene a ploché chrbáty budované mocnými komplexami odolných pieskovcov tu oddeľujú pomerne strmé a úzke doliny s prudkými tokmi a svahmi na zlomoch či puklinách.

Vysočinový reliéf Javorníkov je charakteristický striedaním horských chrbátov a dolín či plochých hrebeňov a širokých rázsoch so strmými svahmi

Kóta Luby (910 m n.m.) je najvyššie položené miesto v chotári obce Veľké Rovné a predstavuje mohutný chrbát s prevahou pevných a odolných pieskovcov

Ústredie obce sa nachádza v rozsiahlej eróznej zníženine - Javorníckej brázde, ktorá je založená na mäkkých a voči zvetrávaniu málo odolných ílovcoch

Horské chrbáty a hrebene Javorníkov striedajú široké sedlá v polohách s prevahou mäkkých ílovcov

Južná časť katastrálneho územia je odlišná. Charakterizuje ju reliéf eróznych brázd na mäkkých, erózii málo odolných flyšových horninách ako sú ílovce a ílovité bridlice. Takto uprostred pohoria, ktoré sa postupne zdvíhalo, vznikala erózna kotlina s miernejšími svahmi, širokou riečnou nivou a mohutnými úvalinami. V tejto časti leží dnes samotné ústredie obce Veľké Rovné.

Rozdielnosť tvrdosti flyšových hornín, náchylnosť na zvetrávanie a horská klíma spôsobuje v celom pohorí vznik rôznych geomorfologických procesov a javov ovplyvňujúcich tvárnosť reliéfu. Najčastejším javom býva vznik zosuvov. Častou príčinou vzniku zosuvov je silné prevlhčenie zeminy a zvetralinového plášťa na mäkkom, nestabilnom podložím. Najčastejšie sa zosúvajú ílovito - hlinité svahoviny, ale často aj nezvetrané horniny po silne prevlhčených, a preto plastických ílovcoch, ktoré vytvárajú sklznú plochu v podloží. Vyskytujú sa tu najmä plošné zosuvy, ktoré sú plytšie a zasahujú prevažne pôdny profil, no sú aj hlboké zosuvy pozdĺž rotačných šmykových plôch a zosuvy prúdové, ktoré vznikajú v prameniskách a strmých dolinových zárezoch po silných zrážkach a topení snehu.

Takisto tu vzniká plošná erózia, spôsobená nesústredeným stekaním vody. Riečne uloženiny na dne doliny vytvárajú rôzne širokú a hrubú riečnu nivu, v ktorej má svoje koryto Rovnianka. Riečno soliflukčné uloženiny sa vyskytujú vo forme naplavových kužeľov pri vyústení menších tokov do väčších na dnách horských dolín, kde sa náhle zmenšuje sklon tokov.

Na tvary reliéfu má vplyv aj človek, najvýraznejšie tvary sú tu výmole, vytvorené tokmi za dažďov a najmä počas jarného topenia snehu. Výmole sa vyvinuli z brázd alebo medzí pozakladaných po spádnici. Výmoľová erózia postihuje aj lesné a poľné cesty, ktoré dokáže úplne znefunkčniť. Materiál vyplavený zo siete výmoľov tvorí na dnách dolín pokrovy nánosov, ktoré majú často tvar plytkých úpätných kužeľov. Častou formou antropogénne podmieneného (ľudskou činnosťou ovplyvneného) reliéfu v katastri obce veľké Rovné sú horské terasované políčka oddeľované strmými medzami, alebo rozsiahle kamenice kopy či pásy nahromadeného skália z kosných lúk či rolí.

Reliéf Javorníkov do značnej miery poznačil svojou činnosťoi aj človek. Pre túto kopaničiarsku krajinu sú typické hlboké úvozy a strmé medze na úzkych, terasovaných poliach