Obec Veľké Rovné - Vitajte v srdci Drotárie!

Náučný chodník Veľké Rovné

Zoológia - zoogeografická charakteristika miestnej fauny

Druhová rozmanitosť miestnej fauny je výsledkom dlhodobého fylogenetického vývinu jednotlivých živočíšnych línií, ako aj dynamických zmien v hraniciach ich areálov rozšírenia. Na pozadí týchto procesov vznikali dnešné zoocenózy, ako komplexné zoskupenia živočíchov, citlivo reagujúce na premenlivé ekologické faktory.

Súčasná fauna tejto časti Javorníkov sa vyznačuje určitou heterogenitou, podmienenou antropogénnymi zmenami biocenóz. Tento dlhé stáročia trvajúci vplyv človeka viedol k premene pôvodných, prevažne lesných biotopov, na druhotné (pasienky, lúky a polia) a ku vzniku špecifickej fauny.

Druhové spektrum pôvodne lesných druhov doplnili v historickej dobe mnohé stepné prvky (najmä z triedy hmyzu), čo malo priamu súvislosť s odlesňovaním a redukciou pôvodných lesných spoločenstiev.

Živočíchy brehových porastov deväťsilov

Na tento typ biotopu je viazaná osobitá fauna stavovcov (Vertebrata), medzi ktorými prevládajú vlhkomilné formy živočíchov. Biotop je celoročne pod vplyvom prúdiacej povrchovej i podzemnej vody a vyznačuje sa vyššou pôdnou a vzdušnou vlhkosťou a tiež nižšími priemernými dennými a ročnými teplotami.

Tvrdoň deväťsilový (Liparus glabrirostris) je potravne viazaný na brehové porasty deväťsilov.

   Úradné hodiny

   Starosta a prednosta

   Zastupiteľstvo, komisie

   Uzenesenia, nariadenia

   Oddelenie a tlačivá

   Rozpočet obce

   Projekty

   Symboly obce

   Prehliadka obce

   Kalendárium

   Život obce

   Kultúra a tradície

   História a pamiatky

   Náučný chodník

      Zvykoslovie

      Architektúra

      Horevsie

      Pamiatky

      História

      Rimanovice

      Drotárstvo

      Živočíšstvo

      Rastlinstvo

      Geológia

   Múzeum, výstava

   Drotárstvo

   Turistika

   Fotogaléria

 Kontakt

   rovne@velkerovne.sk

  Školstvo a knižnica

  Zdravotné stredisko

  Farský úrad

  Cintorín

  Služby, odvoz odpadu

  Reštauračné zariadenia

  Organizácie a združenia

  Súkromní podnikatelia

Užovka obojková (Natrix natrix) pri požieraní uloveného skokana hnedého (Rana temporaria). Hoci korisť hynie následkom udusenia, predpokladá sa, že jej smrť urýchľuje aj pôsobenie jedu produkovaného hornočeľustnou žlazou. Jed je však menej účinný a pre väčšie živočíchy a človeka celkom neškodný.

Ena horská (Ena montana) je ulitníkom, ktorého môžeme najčastejšie pozorovať v brehových porastoch rastúcich pozdĺž vodných tokov.

Živočíchy jaseňovo-jelšových podhorských a horských lužných lesov

Vyššou druhovou diverzitou aj početnosťou (abundanciou) sa vyznačujú spoločenstvá hmyzu ako aj vtáčie spoločenstvá (ornitocenózy). Ornitocenózu brehových porastov s dominanciou jelše sivej (Alnus incana) v stromovom poschodí tvorilo v období zoologického terénneho prieskumu Veľkého Rovného a okolia 29 druhov.

Hlavným potravným zdrojom rybárika riečneho (Alcedo atthis) sú drobné rybky, ktoré obratne loví pod hladinou tečúcej vody. Pomocou svojich krátkych a silných, na hrabanie prispôsobených behákov, si v hlinitých, vodou podomletých brehoch hĺbi nezriedka až 1 meter dlhé chodby, zakončené rozšírenou hniezdnou kotlinkou.

Hraboš močiarny (Microtus agrestis) odchováva svoje mláďatá v povrchových hniezdach guľovitého tvaru, vybudovaných z rozhryzených stebiel a listov tráv. V jednom vrhu býva spravidla 4 5 mláďat. Výnimočne ich však môže byť až 9. Najstaršie jedince v populácii, ak uniknú všetkým nástrahám a predátorom, sa dožívajú veku 16 -18 mesiacov.

Hoci skokan hnedý (Rana temporaria) patrí k veľmi prispôsobivým obojživelníkom, predsa len najoptimálnejšie podmienky nachádza vo vlhkom prostredí v blízkosti vodných tokov, pramenísk či mokradí. Zimu prečkáva v úkrytoch na dne bystrinných tokov so studenou a dobre okysličenou vodou. Kyslík z vody prijíma nielen pokožkou (kožné dýchanie), ale aj pomocou husto prekrvenej sliznice, ktorá vystieľa vnútorný povrch jeho kloaky.

Živočíchy zmiešaných smrekovo-bukových porastov

Lesná biocenóza predstavuje druhovo aj priestorovo dostatočne rozčlenený priestor a vytvára priaznivé ekologické podmienky pre viaceré druhy, resp. systematické skupiny suchozemských stavovcov. Od pôdneho prostredia (edafónu) až po koruny stromov sa stretávame s nespočetným množstvom živočíšnych druhov, foriem a ekologických skupín.

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) vylučuje z príušných žliaz, rovnako tak z menších žliazok rozmiestnených nepravidelne pozdĺž chrbtice, kožný sekrét, ktorý obsahuje jed nazývaný samandarín. Pre človeka a ani iné teplokrvné živočíchy však nepredstavuje žiadne zdravotné riziko. Ďalšou biologickou osobitosťou salamandry je rozmiestnenie, veľkosť, počet a tvar žltých škvŕn na tele, ktoré je pre každého jedinca jedinečné. Vzácne sa v populácii môžu vyskytnúť aj čierno sfarbené jedince bez škvŕn.

Diviak lesný (Sus scrofa) je živočíchom s nočnou aktivitou. Počas 24 hodinového denného cyklu je aktívny asi 8 až 11 hodín. Z denného biorytmu pripadá na vyhľadávanie a konzumovanie potravy 85 %, na hry a zápasy 5 % a na odpočinok, čistenie srsti a ochranu pred nepriateľmi 10 %.

Krátke, zaoblené krídla a dlhé chvostové perá umožňujú jastrabovi lesnému (Accipiter gentilis) v zlomku sekundy zmeniť smer letu a obratne kľučkovať medzi kmeňmi a konármi stromov, či preletieť úzkou medzerou v hustej spleti krovín. Svojimi manévrovacími schopnosťami sa vyrovná skúsenému leteckému akrobatovi, čo samozrejme majstrovsky využíva pri love koristi v lesnom prostredí.