|
|
|
||||
| English Deutsch |
Obec Veľké Rovné - Vitajte v srdci Drotárie! |
||||
|
|
|||||
| Obecný úrad |
Náučný chodník Veľké Rovné Veľké Rovné - história obce Obec Veľké Rovné sa nachádza na Považí na severozápade Slovenska uprostred malebného pohoria Javorníky, 14 km od okresného mesta Bytča. Rozprestiera sa v rozsiahlej doline Rovnianskeho potoka a tiahne sa od Kotešovej pri Váhu až na Semeteš, kde obec hraničí s chotárom Turzovky. Zaujímavá je sídelná forma obce, v ktorej sa nad ústredím rozkladajú mnohé, po vrchoch roztratené osady, tvoriace malebnú krajinnú mozaiku lesov, lúk, poľností a hospodárskych dvorov.
Prvý údaj o osade Rovné pochádza z roku 1540 z daňového súpisu Trenčianskej župy. Jej časť Rimanovice, kedysi zemianska obec, sa však spomína už v roku 1408. Patrila zemianskemu rodu Rimanovických. Druhou zemianskou osadou v tomto priestore bol Kriváč. Zmienka o jej existencii je v roku 1437. Potom, ako zanikla, zostal iba názov chotára Podkriváč. V 16. storočí je obec spätá s rodinou Podmanických. Práve Rafael Podmanický dovolil, aby sa na území zaniknutých Rimanovíc a v Rovnom usídlili kočovní valašskí pastieri, ktorí boli dlhodobo oslobodení od platenia daní, venovali sa chovu dobytka a žili podľa noriem valašského práva |
||||
| Obec | |||||
|
|
|||||
|
|
|||||
|
|
|||||
|
|
|||||
|
|
|
||||
|
|
|||||
|
|
|||||
|
|
|||||
|
Od roku 1563 sa na polstoročie stali zemepánmi Rovného Thurzovci. Vtedy v Rovnom a v Rimanoviciach žilo v jednej richtárskej a 16 sedliackych usadlostiach najmenej 34 rodín. V roku 1621 zomrel zemepán Bytče i Rovného palatín Imrich Thurzo. Vdova Kristína Ňáriová sa potom znovu vydala za Mikuláša Esterháziho. Esterháziovci vlastnili panstvo a obec až do konca feudalizmu.Za Thurzovcov sa obec Rovné stala evanjelickou, počas panovania Esterházyovcov sa obyvatelia opäť vrátili ku katolíckemu vierovyznaniu. Od roku 1641 potom začínajú majitelia bytčianske panstvo prenajímať. Takto Rovné spolu s Rimanovicami prevzala až do 18. storočia Alžbeta Ghilletiniová. V tomto období sa situácia v Rovnom niesla v znamení sporov medzi príslušníkmi jednotlivých obcí a panstiev. Spory vyvrcholili v lete 1658, kedy boli Rovné a Rimanovicami vydrancované drábmi a poddanými Gašpara Suňoga z Budatína. K rapídnemu úbytku obyvateľstva celého bytčianskeho panstva opäť došlo vplyvom Thokolyho povstania.
Tereziánska urbárska reforma sa začala v Rovnom v roku 1770, kedy župná komisia spísala doterajší stav poddaných dávok a povinností a podľa celoštátnej normy určila ich novú výšku. V roku 1774 zásluhou majiteľky panstva vdovy Anny Márie Esterházi dostalo Rovné vlastnú farnosť a asi od šesťdesiatych rokov 18. storočia aj školu. Počet obyvateľov v nasledujúcich desaťročiach ďalej vzrastal, v roku 1784 tu žilo 4558 ľudí. A práve v tomto období sa odohráva jedna z najvýznamnejších udalostí v dejinách obce, kedy tu od roku 1792 do roku 1796 pôsobí druhý pobočný stánok Slovenského učeného tovarišstva. Táto vydavateľská spoločnosť združovala všetkých záujemcov o slovenské knihy. Zásluhu na jej založení má rovniansky farár Jozef Otrokóci a jeho pomocník kaplán Jozef Šefčík. Rovniansky stánok Tovarištva evidoval v rokoch 1792 - 1796 až 70 predplatiteľov kníh z Trenčianskej, Turčianskej, Oravskej a Liptovskej župy. Popri prevahe kňazstva, bolo v rovnianskom stánku zastúpených aj 25 príslušníkov svetskej inteligencie (drobných živnostníkov a úradníkov). Priamo z Rovného boli členmi farár Jozef Ortokóci, jeho nástupca Gašpar Rumpel, kaplán Jozef Šefčík, notár a kupec Jurčovci.
Rozvoj obce pokračuje začiatkom 19. storčia, kedy je už zaznamenaných 8 mlynov, 4 píly a valcha a v dedine malo vyhne 8 kováčov. Avšak už daňový súpis z roku 1828 ukazuje na zhoršujúcu sa situáciu v obci a zároveň prvýkrát obsahuje konkrétny doklad o drotárskom remesle, ako prostriedku obživy miestneho obyvateľstva. Roku 1868 odkúpil Rovné podnikateľ s drevom Leopold Popper. Koniec 19. a začiatok 20. storočia sa niesol v znamení poklesu počtu obyvateľstva i domov, najmä pre trvalé vysťahovalectvo. Pri veľkom požiari v auguste 1904 zhorela značná časť obce.
Snahy o zlepšenie situácie v obci potom narušila prvá svetová vojna v rokoch 1914 - 1918, kedy boli rovnianski muži povolaní do vojenskej služby. Vojnové udalosti v rokoch 1914 - 1918 negatívne poznačili život obyvateľov obce Veľké Rovné. Po vyhlásení mobilizácie v júli 1914 odišlo postupne do vojny 800 mužov, väčšina z nich narukovala do 71. pešieho pluku v Trenčíne, ktorý bol všeobecne známy ako „ drotársky regiment“. Koniec prvej svetovej vojny a vznik Česko- Slovenskej republiky v roku 1918 znamenal začiatok nového politického a spoločenského vývoja obce. Obmedzili sa možnosti pre podomový obchod a vandrovanie. Vytvorením ČSR však začal, oproti predvojnovým rokom, aj rušnejší politický život. Na základe novej ústavy sa v apríli 1920 konali voľby do Národného zhromaždenia. Zdemokratizované boli aj voľby do obecnej samosprávy. Zlá sociálna situácia obyvateľov obce v rokoch hospodárskej krízy súvisela s vysokým počtom nezamestnaných, ktorí boli odkázaní na sociálnu výpomoc. 26.októbra 1936 začala fungovať verejná telefónna a telegrafná hovorňa. 2. októbra 1937 zasvietilo v obci prvýkrát elektrické svetlo, ktoré sa postupne rozšírilo takmer po celej obci. Vo vojnových rokoch sa obyvatelia zúčastňovali na opevňovacích prácach a cvičeniach civilnej protileteckej ochrany. Obec bola oslobodená 1. mája 1945.
|
|||||
| Copyright © 1995-2010 Obec Velke Rovne www.velkerovne.sk All rights reserved WebDesign PG | |||||
